Nosenie detí a zdravotné obmedzenia detí a nositeľov
V tejto časti webovej stránky sme sa zamerali na najzákladnejšie diagnózy, alebo zdravotné obmedzenia, ktoré môžu mať na nosenie vplyv. Túto časť sme úzkostlivo konzultovali s lekármi a snažili sme sa z odpovedí priniesť zdravý stred. Upozorňujeme, že tieto rady a odporúčania nemusia platiť pre každý prípad, je to pre vás vodítko ako poradiť rodičom, mali by ste vždy rodičov upozorniť, že je to rada na základe doterajšej praxe, avšak špecifické prípady je lepšie skonzultovať aj s ošetrujúcim lekárom a vypočuť si jeho argumenty ak sú opodstatnené.
Nosenie veľmi pomáha pri akomkoľvek trápení dieťaťa. V rozsiahlych výskumoch sa potvrdila vyššia hladina vazopresínu a oxytocínu- hormónu šťastia a lásky pri deťoch, ktoré boli v úzkom kontakte s rodičom. Tento hormón sa vyplavuje aj pri dotykoch, hladkaniu, či úzkom kontakte telo na telo.
Oxytocín je peptidový hormón, ktorý je zložený z 9 aminokyselín. Oxytocín vzniká v mozgu v hypotalame, odkiaľ je transportovaný do zadného mozgu hypofýzy. Má širokú škálu účinkov najmä na srdce a mozog. Pomáha zvládať stres a svojim účinkom môže mať čiastočný tlmivý efekt na bolesť. Nosenie a priamy kontakt s dieťaťom telo na telo zvyšuje oxytocín nielen u dieťaťa, ale aj u nositeľa. Čiže pomáha pri prekonávaní chorôb a bolestí a zvládaní stresu. Akékoľvek zdravotné ťažkosti dieťa má, nosenie najmä po psychickej stránke mu ich umožní prekonať miernejšie. Sú však špecifické prípady, kde musíme byť obozretní.
Diagnóza: bežné detské choroby
Začneme so zdravotným obmedzením s akým sa stretne každý rodič. Bežné ochorenia, nádchy, teploty, zuby, a iné.
Toto obmedzenie sa vťahuje najmä na to, že musíme dávať extra zvýšený pozor na dýchanie dieťatka. Silná nádcha a silne upchatý nos môže sťažovať dýchanie, preto vždy sledujeme aby ústa mohli byť pootvorené a voľné, najmä u novorodencov, ktorí hlavičkou neotáčajú. V tomto prípade nepoužívame pre istotu ani fixačnú kapucňu, aby sme vždy videli na dieťa a snažíme sa ho častejšie polohovať pre uvoľnenie.
Pri teplote nosíme dieťa nahé na hrudi. Tu to príroda skvelo vymyslela za nás. Medzi dieťaťom a matkou prebehne synchronizácia teploty tela. V oblasti hrudníka dokáže matka svojou teplotou ovplyvniť teplotu svojho dieťaťa a najľahšie ho schladiť, či odovzdať mu potrebné teplo. Žiadna časť na ľudskom tele nemá také termoregulačné vlastnosti ako práve hrudník. Ak bude matka nosiť nahé dieťa na hrudi, neprehreje ho ešte viac, práve naopak ho bude svojou teplotou schladzovať. Na to je potrebné nosenie koža na kožu. Nezabúdať počas choroby na zvýšenú potrebu pitného režimu. Ak máte teplotu vy a potrebujete dieťa aj napriek tomu nosiť, noste len cez vrstvy oblečenia, aby ste dieťa veľmi nezahrievali.
Diagnóza: Kolika a reflux
Dojčenská kolika je nevysvetliteľná nespokojnosť bábätka. Prejavuje sa silným intenzívnym plačom, ktorý spravidla trvá viac ako tri hodiny. Prejavuje sa plačom, tvrdnutím bruška, plynatosťou.
Keďže nosenie detí pomáha sa deťom uvoľniť, zmierniť stres a následne bolesť, má pozitívne účinky aj na koliku. Okrem toho je bruško pri nosení v príjemnom teple na mamičke a teplo bruško uvoľňuje. Spolu s teplom, pohybmi pri nosení, polohou a psychickému uvoľneniu pomáháme zmierniť koliku a jej prejavy.
Gastroezofagálny reflux je na vôli nezávislý návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka. Vo svojej podstate je to fyziologický jav, ktorý nám umožňuje odgrgnúť si či vracať v prípade potreby. Pri novorodencoch sa prejavuje grckaním, vracaním. Zvislá poloha napomáha v boji proti refluxu, šťavy tak nezostupujú do pažeráka, táto poloha sama o sebe napomáha s príznakmi refluxu. Treba dbať dôraz, aby bruško nebolo príliš stačené, skôr uvoľnenejšie.
Diagnóza: Kožný ekzém, kontaktná alergia, psoriáza a iné kožné choroby
Treba dbať najmä okrem materiálov na oblečenie a materiál na nosiacu pomôcku. Najideálnejšie je používať 100% bavlnu farbenú eko farbami pre deti, biobavlnu, organickú bavlnu. S prímesami opatrne, mohli by stav zhoršiť. Snažte sa nosiť, tak ak je to možné, aby nedošlo ku dráždeniu týchto miest šatkou, úväzom, či nejakou časťou nosiča a ak nosič priamo na tieto miesta dolieha- napr.pri kolienku, ošetriť miesto, tak aby dieťa nedráždilo.
Diagnóza: Predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou
Niekedy sa stane, že dieťatko prichádza na svet oveľa skôr ako ho ktokoľvek čakal. Narodia sa deti s nízkou pôrodnou váhou, ktoré ešte mali byť u maminiek v bruškách, a ktoré musia prekonávať mnohé zdravotné problémy a riziká, nie su ešte zrelé, no kontakt, ľudské teplo, a náruč veľmi potrebujú. Tieto detičky samozrejme mávajú svoje špecifické problémy, na ktoré dohliadajú lekári, avšak aj my, rodičia vo veľkej miere prispievame k tomu, aby sa detičky dobre vyvíjali, aby boli naplnené ich potreby aj v čase, keď sú ešte v nemocnici. Jednou z možností, ktorá sa využíva aj u nás na Slovensku, je tzv. Klokankovanie. Nenechajte sa pomýliť. Nejedná sa o nosenie detí v klokankách. Ide o systém, kedy sa vyzlečie dieťatko a maminka do pol pása a dieťatko je s maminkou (alebo oteckom) v kontakte telo na telo, koža na kožu. V tomto kontakte dostáva dieťatko dôležité stimuly, ktorými môže napredovať viac. Kým inkubátor poskytuje dieťatku teplo, náruč rodiča mu poskytuje oveľa viac vnemov. Dieťatko z bruška už svojich rodičov pozná. Pozná ich hlasy, pozná maminku po vôni, hladkala ho, kým ho nosila pod srdcom, pozná i tlkot mamkinho srdca. V kontakte koža na kožu sa opätovne dostáva k týmto známym vnemom, teda do bezpečia. Vo svete vedia, že v tomto kontakte deti lepšie dýchajú, lepšie prospievajú, rýchlejšie priberajú, sú pokojnejšie, menej plačú. To všetko je samozrejme pre detičky prospešné. Preto i v našich podmienkach lekári a sestričky dávajú maminkám detičky do kontaktu koža na kožu, keď sa detičky narodia skôr.
V tomto kontakte je dobré maminky podporiť, a taktiež im poskytnúť vhodné informácie, ako na to, aby svoje dieťatko mohli mať pri sebe, i v čase, keď sa z nemocnice navrátia domov. Skúsená poradkyňa vie samozrejme maminku podporiť, aj sa zamerať na strach maminky a pracovať s ňou na zdolaní tohto strachu. Maminka je pri nosení dieťatka tou osobou, ktorá dieťatko zahrieva, teda nemusí sa báť podchladenia, taktiež je ona tým monitorom dychu, pretože svoje dieťatko má neustále na očiach, pod dohľadom. Dieťatko ani v šatke, či nosiči nebýva pasívne, ale prispôsobuje sa rodičovi a jeho pohybom, zároveň je ale dostatočne podopreté, podsadené, hlavička zaistená tak, aby nelietala, noštek voľný, aby dieťatko mohlo dýchať, hlávka nie je pritlačená o hrudník dieťatka.
Nie je dôvod čakať, kým aj predčasne narodené dieťatko dosiahne hranicu 4-5-6 či viac kilogramov. Sama som matkou predčasne narodených detí, ktoré boli v šatkách nosené od ich cca 2 kg a už viacero mám v nosiacej komunite hlási rovnaké skúsenosti so svojimi predčasne narodenými detičkami. Na čo si však treba obzvlášť pri týchto bábätkách dať pozor, je výber vhodnej nosiacej pomôcky. Ja osobne sa pri predčasne narodených, malinkých deťoch vždy zameriam na nosenie v šatke, aj keď rodičia by často radšej skúsili nosiče. Tie však väčšinou udávajú, že sú vhodné na použitie od napr. 3,5 kg dieťatka, alebo od istej výšky. Predčasne narodené detičky samozrejme túto váhu a výšku obvykle nedosahujú ihneď, ale šatka sa je schopná im prispôsobiť viac a lepšie ako nosič, podoprie telíčko, objíme ho, a je teda univerzálnym nosiacim prostriedkom pre menšie i väčšie deti.
Pri rodičoch, ktorí týchto drobčekov majú zrazu doma, je situácia často veľmi náročná, omnoho náročnejšia ako pri donosenom dieťatku. Rodičia mávajú veľmi veľa povinností, napr. v presných rozostupoch dňa i noci podávajú dieťatku konkrétne lieky, teda im nestačí spať s dieťatkom a nakojiť ho a spať ďalej, ale musia sa plne zobudiť, lieky nachystať, podať… čo značí, že sú nevyspatejší. Často majú do týždňa viacero vyšetrení, viacero poradní, viac stresu, viac cestovania s dieťatkom, rehabilitácie, cvičenia, atd. Všetky tieto a mnohé iné situácie môže rodičom nosenie uľahčiť. Čakanie s dieťaťom u lekára v čakárni môže byť pri nespokojnom dieťati ako večnosť, no pri nosení, keď naučíte maminku aj dojčiť v šatke, sa môže zmeniť na znesiteľnejšie. Taktiež presuny na miesta, kde sa s kočíkom iba ťažko dostanete, no i pri obyčajnom domácom fungovaní. Môžete teda vždy maminku povzbudiť k noseniu jej dieťatka, pretože benefity z tohto nosenia budú mať obaja.
Nie vždy je nosenie sa a fyzický kontakt dieťatku zo začiatku príjemný. Niektoré deti akoby ten fyzický kontakt a tesnosť kontaktu s rodičom v šatke odmietali. Niekedy je to spôsobené tým, že je dieťatko príliš oblečené a je mu príliš horúco, inokedy sú dupačky krátke a dieťatko ťahajú nôžky, tak nadskakuje, alebo sa hnevá, pretože cíti mliečko, ktoré ale zatiaľ nedostalo do pusinky, avšak sú i prípady, že sa naučilo ukľudniť sa samé, pretože ten pobyt v nemocnici bol dlhý a potrebuje čas, aby spoznalo, že pri maminke je naozaj výborne. Základom je to, aby ste nikdy nerobili nič nasilu. Robte veci s citom, empatiou, tým nikdy nič nepokazíte.
Určite sa stretnete aj s otázkou, či nôžky ukladať dnu alebo von zo šatky. Tu sa názory rozchádzajú. V čase pred rokmi, keď som začínala s nosením ja, polohu “na žabku”, kedy sú nôžky uložené vo vnútri šatky, nikto nepoznal. Neskôr prišlo práve učenie dávať deťom do istého veku nôžky dnu, a dnes sa i toto učenie mení. Snažíme sa deti neškatuľkovať, netabuľkovať, pretože každé dieťatko je originál. Niektoré krásne roznoží nôžky veľmi rýchlo, iné si ich drží pospolu. Tu sa dostávame k základnej veci, ktorú som už napísala, a teda – nič nikdy nerobte nasilu. Nerozťahujte dieťatku nôžky, ak ono samé si ich naširoko nedáva, rešpektujte jeho vývoj. Ak ono samé nôžky vie dať naširoko, neviažte mu ich dovnútra šatky, nedráždite mu zbytočne šľapy nôžok, to je častou príčinou, akoby nadskakovania dieťatka v šatke a jeho nespokojnosti, pretože je to prirodzený reflex. Nôžky môžte nechať bez prekrytia šľapiek aj v momente, kedy dieťatko ešte nevie dobre rozkročiť nôžky, šatku založiť pod kolienka, a aby ste dieťatko nedráždili, môžte mu pod zadočkom spraviť twist a potom viesť šatku na chrbát. Návody nájdete aj na youtube.com . Osobne sa prikláňam k tomu, aby šľapky nôžok ostávali voľné. Ja sama som pri všetkých svojich deťoch viazala vždy s nôžkami von.
Veľkou otázkou je taktiež to, aký typ úväzu si pre takéto drobčiatka zvoliť. Osobne najviac preferujem Kríž s kapsou dnu, a preferujem použitie tenších, mäkších šatiek, nič hrubé, nič vysokogramážne a tuhé. To neodporúčam, mohlo by to začiatočníka vo viazaní iba odradiť, navyše tuhšia šatka sa s malým dieťatkom ťažko zanáša a neprispôsobí sa malinkému telíčku tak dobre. Preferujem teda vertikálny úväz a dieťatko naviazané tak vysoko, aby ste mu mohli dať pusu na hlavičku. Samozrejme, ak chcete naučiť maminku v šatke dojčiť či ukázať dojčenie, úvaz trošku povolíte a dieťatko dáte do príslušnej výšky k prsníku. Jednou z málo využívaných možností dnes je aj úväz zvaný Kolíska. Tu by som ale chcela vás, poradkyne, požiadať o väčšiu pozornosť. V čase, kedy som sama začínala s nosením, bola Kolíska preferovaným a odporúčaným úväzom (nepoužívala som ju aj napriek odporúčaniam). Dieťatko sa do Kolísky viazalo tak, že ho maminka držala v jednej ruke, s hlávkou prirazenou k hrudníku a po vložení do šatky mu takto hlávka aj ostávala, teda brada zaborená do hrudníka bez možnosti ju dať do inej polohy, narovnať krk… dieťatko bolo v podstate v klbku. Osobne vám takéto viazanie u detí dôrazne neodporúčam a prosím, toto maminky určite neučte. Brada zaborená v hrudníku spôsobuje, že sa dieťatku sťažuje možnosť dýchania, a vy budete učiť maminky vždy viazať tak, aby nosenie bolo bezpečné. Prípady zo sveta nám už ukázali, že toto bezpečné nie je, preto sa od tohto úväzu upustilo, i keď samozrejme, v niektorých kruhoch je stále toto nosenie ešte považované za dobré. Iným úväzom rozumieme Kojoúväz. Niekedy sa mu zvykne hovoriť aj Kojokolíska či Dojčokolíska a rôzne podobne. V tomto úväze, keď je správne naviazaný, dieťatko sa vie pekne nadojčiť, hlávka nie je zaborená v hrudníku, dieťatko je v polohe, v akej sa obvykle dojčí mimo šatky. Tento úväz nepoužívame nikdy, ak vieme, že dieťatko má problém s kĺbikmi, pretože dieťatko pri ňom nemá nôžky v abdukčno-flekčnej polohe (nemá nôžky naširoko). V podstate je to úväz, ktorý sa z kolísok ako jediný dá používať bezpečne, no maminky ho používajú obvykle len na krátky čas, pretože detičky pomerne rýchle začínajú byť zvedavé a po pár týždňoch sa chcú na svet zo šatky pozerať a poloha horizontálna už pre nich nie je to pravé orechové. Býva však v niektorých prípadoch spôsobom, ako malinké dieťatko, ktoré z rôznych príčin odmieta nosenie a túto polohu akceptuje, tak sa nechá takto ponosiť.
Maminky aj detičky v tom kontakte často zažijú akoby reštart, spustia sa i slzy. Tí, čo nezažili bonding, ktorí boli od seba oddelení veľa dní a týždňov takto nechávajú odísť svoju bolesť, a stávajú sa oveľa istejšími rodičmi, pretože vidia, že ich bábätko ich potrebuje a že sa o neho naozaj dokážu výborne postarať.
Nebojte sa preto povzbudiť aj maminky predčasne narodených detí, aby sa svojich detí dotýkali, hladkali ich, aby ich nosili.
Diagnóza: Dysplázia bedrového kĺbu
Ide o odchýlku tvaru bedrového kĺbu, ktorá vzniká počas vývinu dieťaťa. Tá následne vplýva na jeho funkciu v negatívnom slova zmysle. Bedrový kĺb sa vyvíja, čím je mladší tým rýchlejšie. Odchýlky môžu vzniknúť už počas vnútromaternicového života. V správnom prostredí sa nesprávny tvar bedrového kĺbu môže zmeniť tak, aby neskôr plnil svoju funkciu.
Mnohé vykĺbenia vznikajú tlakom úzkej matkinej panvy (pri polohe koncom panvovým) alebo tlakom matkinej chrbtice (pri polohe hlavičkou) na veľký hrboľ stehennej kosti plodu.
Liečba je nariadená ortopédom a to podľa toho aká forma je diagnostikovaná. Pri ľahších formách sa odporúča balenie na široko. V tomto prípade do šatky, či nosiča naširoko nebalíme, ale pozorne odsledujeme správne podsadenie v nosiacej pomôcke. Správnym podsadením napomôže ku zlepšeniu stavu bedrových kĺbov, čiže správne nosenie je pri tejto diagnóze veľmi nápomocné.
Pri Pavlíkových remencoch je situácia trošku iná, keďže ich lekár nastaví presne do polohy vzhľadom na parametre kĺbu aby boli správne. Nosenie je možné, ale v šatke a viažeme aj s nimi. Predsa len ak je nastavený presný uhol aký musíme mať, v šatke to nevieme samé dosiahnuť identicky. V tomto prípade sú lepšie zo začiatku u novorodencov lepšie elastické šatky. Je to na každej mame, čo si zvolí, netřeba však podceňovať odporúčania lekárov. Ak nosenie v Pavlíkových reťazcov nebolo striktne nariadené 24 hodín, či mimo nočného spánku, tak môžeme nosiť aj bez nich s veľkým dôrazom na dosiahnutie podsadenia aké má v nich, snažíme sa tomu priblížiť.
Diagnóza: Torticollis
Torticollis je jednostranné svalové strnutie šije. Najčastejšie ide o vrodenú chybu, ktorá je spôsobená jednostranným skrátením svalu, kývača hlavy (musculus sternocleidomastoideus).
Príznaky torticollis
Postavenie hlavy má charakteristický tvar:
- sklon hlavy k chorej strane,
- otočenie hlavy k zdravej strane,
- napätý sval je skrátený a môžeme ho hmatať ako pevný zväzok,
- pohyblivosť krčnej chrbtice je úmerná skráteniu daného svalu.
Pri tejto diagnóze dokážeme nosením problém krásne skorigovať. Chce to trpezlivosť zo strany rodiča, lebo na začiatku to dieťatku nebude vôbec príjemné. Skrátený sval je zatvrdnutý a aké koľvek otočenie na opačnú stranu spôsobuje bolesť. Znie to síce odstrašujúco, že by sme dieťaťu mali spôsobiť nepríjemné pocity, ale je to pre neho najmiernejšia, najúčinnejšia terapia akú mu môžete dať.
Dieťa automaticky preferuje jednu stranu na spánok. Našou úlohou je sval “rozhýbať“. Dieťa dávame do polohy na druhú stranu, než je preferovaná strana dieťaťa. Prevažne sa snažíme nosiť na tej strane, aj keď zo začiatku to dieťa bude odmietať. Najlepšie je však aktívne otáčanie hlavy. To docielime napr. hračkou- snažíme sa ju natáčať tak, aby dieťa muselo aktívne zapájať druhú stranu. Postavíme sa tak, aby nevidelo na predmet, ktorý ho zaujal a snažíme sa aby zapájalo opačnú starnu svalov. Na spánok ho ukladáme do opačnej strany nepreferovanej a v spánku opravujeme hlavičku, alebo ju zafixujeme. Takto mu môžete najlepšie pomôcť spolu s radami a odporúčaniami od lekára.
Diagnóza: Hypotonus
Hypotonus, alebo zníženie svalového napätia je ochorenie nervového systému, kedy sú svaly bez akéhokoľvek napätia.
Hypotonus sa u dojčiat a batoliat prejavuje oneskoreným motorickým vývinom. V závažnejších prípadoch majú deti problémy s dýchaním.
U starších detí ide o deformáciu chrbtice a dolných končatín.
Problém býva aj s príjmom potravy, či kojenie.
Tieto odporúčania sa týkajú aj detskej mozgovej obrny, spomaleného vývoja, či iných vážnych postihnutí v spojitosti s ochabnutým svalstvom.
Pri miernych prejavoch je nariadená liečba rehabilitáciou, napr. cvičenie Vojtovou metódou.
Nosenie takýto detí, tiež môžeme považovať za akýsi druh rehabilitácie, keďže pri nosní musí spolupracovať s telom matky a pri jej pohyboch stimuluje aj svoje svalstvo. Tu je nutné poznamenať, že dodržiavanie pokynov lekára a fyzioterapeutov umožní dieťatku napredovať. Preto treba dodržiavať cvičenia a rehabilitácie, tak ako boli určené. Nosenie používame najmä pri presunoch, spánku, na ukľudnenie a na prechádzky a dieťatku meníme jeho polohu. Nemá žiadne obmedzenia, avšak neuprednostňujeme ho pred cvičením, aktívnou hrou. Robenie prestávok a zmena polohy, či precvičenia napomôže ku napredovaniu. V tomto prípade nosíme výlučne vpredu, keďže tieto deti dýchajú ťažšie a je u nich zvýšené riziko, kontrolujeme voľnosť dýchacích ciest. U týchto detí dbáme na fixáciu hlavičky do vyššieho veku, aby nedošlo ku žiadnemu záklonu, či vykláňaniu do strán. Kojenie môže byť pre nich sťažené, tu je vhodné použiť počas kojenia aj kojo úväz, prípadne napolohovať správne nosiacu pomôcku, tak aby dieťa malo dobrú polohu na prehĺtanie. Celý úväz, či nosič posúvame, čo najnižšie, tak, aby bola bradavka na dosah. Tieto deti sa zvyknú nosiť do vyššieho veku, takže je dobré myslieť na nosiacu pomôcku, čo vydrží dlhšie a u starších detí je vhodnou alternatívou ušitia nosiča na mieru.
Diagnóza: Hypertonus
Hypertonus znamená zvýšené svalové napätie. Znamená to poranenie motorických dráh centrálneho nervového systému dieťaťa, prejavujúce sa zvýšenou tuhosťou a napätím svalov s obmedzenou schopnosťou ich pretiahnuť. Liečba býva rôzna v závislosti od diagnostiky, od medikamentóznej liečby, cez rehabilitácie, Vojtovu metódu, masáže atď.
Prejavuje sa:
- V polohe na chrbátiku dieťatkoneleží uvoľnene, dýcha zrýchlene a povrchovo.
- Ramená má vytiahnuté k hlavičke, dieťa zviera rúčky v päsť, pričom ruky sú napäté do strany alebo skrčené k hrudníčku.
- Hlavu dieťatko stáča do záklonualebo ju drží trvale k jednej strane.
Čím je dieťa nepokojnejšie, tým väčšie svalové napätie má, takže noseím ho upokojíme, dieťa je uvoľnenejšie a opäť nastupuje okrem iného účinok už spomínaného oxytocínu. Pri nosení môžeme dieťa navyše hladkať, čím ešte viac sa uvoľní. Každý podnet či už teplo vášho tepla, vaše dotyky, chôdza, vôňa to všetko prispieva ku psychickému uvoľneniu a následne aj uvoľneniu svalov. Takže v tomto prípade, čím viac sa bude nosiť, tým lepšie. Odporúčania lekárov samozrejme treba spolu s naordinovanou liečbou.
Diagnóza: Pruh
Prietrž, alebo pruh, po latinsky hernia, je najčastejším chirurgickým problémom detského veku. U detí je najčastejšia pupočná prietrž a tiež slabinová prietrž.
Najčastejším príznakom slabinového pruhu je polguľovité vyklenutie v slabine, ktoré sa objaví náhle a môže sa ďalej zväčšovať. Pri nezávažnom stave je vyklenutie mäkko-elastickej konzistencie a dieťa pri jemnom stláčaní nereaguje bolestivo. U chlapcov môže vyklenutie zostúpiť až do mieška. U dievčat môžeme vo vyklenutí nahmatať tuhý fazuľkový útvar, čo je vaječník.
U závažnejších pruhov sa samozrejme indikuje operácia.
Ak operácia indikovaná nie je nosiť môžeme, vtedy dbáme aby úväz alebo nosič nijako nezasahoval miesto vyklenutia. Ak je pruh akútny, vtedy počkáme do pooperačného stavu. Nosenie záleží od zhodnotenia matky a prebiehajúcej rekonvalescencie.
Diagnóza nositeľa: Telo po pôrode a bolesti pri nosení
V tomto období, krátko po pôrode, môžete počas nosenia dieťatka pociťovať bolesti bruška alebo chrbtice, môžu vás bolieť nohy po dlhšej chôdzi a pociťovať náhlu únavu. Sú to normálne sprievodné javy, telo sa potrebuje zotaviť, svaly posilniť a vy nastaviť na úplne iný životný režim.
Začať nosiť dieťatko môžete ihneď po pôrode, a vhodnou voľbou je práve šatka, ktorá sa lepšie prispôsobí nielen dieťatku, ale aj mamičke a jej fyzickým potrebám. Po cisárskom reze je vhodné začať až po zahojení rán, kedy presne je ťažko striktne určiť. Každé telo sa hojí v inom tempe. Odporúčame začať pomaly po troche a telo samo povie, či už je ten správny čas. Dôležité je, vybrať správnu šatku, aby sa vám s ňou ľahko manipulovalo, aby obopla a podporila nielen dieťatko, ale aj vás. Preto je dôležité aj to, ako je šatka uviazaná a či je zvolený správny úväz.
Pri elastických šatkách je to Kríž s kapsou von a pri pevných tkaných šatkách Kríž s kapsou dnu. Samozrejme môžete začať nosiť aj v nosiči. Tu je síce veľmi dôležité správne nastavenie nosiča, avšak treba brať vždy ohľad aj na komfort a fyzický stav matky. Ak vás bedrový pás ešte zo začiatku tlačí na brušku a cítite bolesť, môžete si ho spustiť nižšie smerom k bedrám, ako keď dojčíte dieťatko v nosiči.
Ak sa cítite výborne a dieťatko si na nosenie rýchlo zvyklo, môžete nosiť koľko vám to telo i dieťatko dovolí, nezabúdajte však na pauzy nielen pre dieťa, ale aj pre seba – sprcha, odpočinok, spánok. Ak sa telo po pôrode hojí pomaly, noste dieťatko v krátkych intervaloch na prechádzkach, pri domácich prácach alebo pri opatere staršieho súrodenca. Robte pravidelné prestávky, aby si telo zvykalo postupne a nepreťažovali ho.
Cvičenie v období šestonedelia je veľmi prospešné pre váš organizmus. Cieľom cvičenia je odstrániť zmeny, ktoré nastali behom tehotenstva na vašom tele a pomôcť organizmu, aby sa čo najrýchlejšie vrátil do pôvodného stavu. Vhodné je s cvičením začať už v nemocnici po 12. – 24. hodinách po pôrode. Odporúča sa, aby ste cvičili 2 krát denne a to pred jedlom a po dojčení (pokiaľ dojčíte), lebo prsia budú ľahšie. Cvičenie nemá vôbec žiadny vplyv na zmenu chuti vášho mliečka. Cviky v ľahu by ste mali na vykonávať na rovnej podložke bez vankúšov. Celé cvičenie by malo prebiehať pri otvorenom okne, alebo aspoň dobre vyvetranej miestnosti. Cvičenie by malo trvať zhruba 10 až 15 minút.
Je veľmi dôležité, aby ste sa pred cvičením vymočili. Jednotlivé cviky opakujte spočiatku 2 krát neskôr 5 až 10 krát, aby ste dosiahli želateľný výsledok.
Panvové dno Svaly panvového dna bývajú po pôrode značne poškodené, preto sa zameriavame na ich precvičenie a znovu navrátenie ich pevnosti a pružnosti. Tieto cviky môžete prevádzať aj keď vám bolo urobené nastrihnutie hrádze.
Prsné svaly Posilňovaním prsných svalov sa podporuje ich pružnosť a pevnosť a v neposlednom rade aj samotná laktácia.
Svaly dolných končatín Precvičovaním tejto skupiny svalov má veľký význam pri predchádzaní vzniku krvných zrazenín a zároveň podporuje aj krvný obeh.
Brušné svaly Cvičenie je zamerané aj na túto partiu svalov, pokiaľ pôrod prešiel bez problémov. Treba cvičiť s mierou a postupne náročnosť cvikov stupňovať. Spočiatku sa skôr zameriavame na posilňovanie šikmých brušných svalov a po skončení šestonedelia pridávame do zostavy aj iné cviky a precvičenie iných partií svalov.
Pravidelným cvičením sa vám rýchlejšie vráti správne držanie tela. Cvičenie nemá len estetický význam, ale hlavne pozitívne vplýva aj na vašu psychiku. Pri cvičení sa uvoľňuje rada hormónov, ktoré vám zlepšia náladu a navrátia pocit duševnej pohody.
Využívajú sa cvičenia a dýchacie rozcvičky z jógy, pilatesu a cvičení zameraných na posilnenie hlbokých svalových skupín.
Diagnóza nositeľa: Skolióza, bolesti kĺbov, bolesti chrbtice
Pri ťažkostiach pohybového aparátu je dôležité nosiť s ohľadom na svoje telo. Ak trpíme závažnejšou formou nepreceňujeme svoje sily. Je nutné nosiť so správnym rozložením ťažiska s pohodlnou nosiacou pomôckou. V zásade na bolesti chrbtice platí, hlavne mať dobre dotiahnutý uväz a správne nastavený nosič ku vášmu komfortu.
U nosičov všeobecne treba dbať aj na hrudnú sponu. Ideálne spevnenie chrbtice je ak spona prechádza okolo stredu lopatiek. Čím je vyššie ku krku, tým viac môžu bolieť trapézy, krčná chrbtica a tvoriť sa spazmy. Tiež pri zablokovaní krčnej chrbtice môžu vznikať bolesti hlavy.
Správne nastavený bedrový pás ako sme už spomínali, prispeje ku fixácii chrbtice a krížov. Pri skolióze alebo bolestiach kĺbov neodporučame jednostranné zaťaženie – nosenie na boku. Nesmierne dôležité je správne držanie tela pri nosení. Aj zlým držaním tela si spôsobujeme diskomfort. Mnohokrát nosenie napomáha odstrániť zlozvyky pri držaní tela, núti nás chodiť vyrovanejšie a tým pádom to má pre náš pohybový aparát pozitívny efekt. Je preukázateľné, ako nám potvrdili aj naše merania, že nosenie v správnej ergonomickej pomôcke je pre chrbát a aparát lepšou alternativou ako nosenie dieťaťa na rukách.
Diagnóza nositeľa: Diastáza a pruh
Diastáza je rozstup priamych brušných svalov (diastasis recti). Predná stena brucha tvorí svaly rectus abdominis, ktoré sú spojené tkanivom alebo väzivom linea alba. V dôsledku vnútorného tlaku v priebehu tehotenstva sa ľavá a pravá strana svalu oddelia, uvoľnené väzivo linea alba ich nedokáže udržať a medzi oboma polovicami sa tak vytvorí medzera, ktorá sa zvyčajne ťahá od hrudnej kosti až k pupku.
Oslabené a málo elastické väzivo nedokáže udržať vnútorné orgány a tie sa pre vzniknutú medzerou vydúvajú.
Pruh je spomínaný už pri detských diagnózách
Nosenie s týmito diagnózami je možné, ale odporúčame pre eliminovanie rizika používať herniový/ podporný pás na spevnenie a nosiť s ním. Uľaví nám aj na chrbticu, ale najmä brušná dutina bude chránená a menej namáhaná. Nosíme tak, aby nám to bolo príjemné a ideálne tak aby nám pomôcka neprechádzala priamo cez vyduté miesto.
Diagnóza: Kŕčové žily a problémy s cievami
Kŕčové žily sú jedným z prejavov choroby, ktorú označujeme ako chronická žilová nedostatočnosť. Táto choroba spočíva v zhoršení odtoku krvi žilami z nôh a z toho potom vyplývajú prejavy tejto choroby – kŕčové žily, opuchy nôh, pocity ťažkých nôh unavené nohy, nočné kŕče.
Pri tejto diagnóze musíme poznamenať, že nosenie detí ju ešte zhoršuje a výrazne. Ak máte nábeh na kŕčové žily, alebo už v horšom stave nepodceňujete toto riziko. Nosiť môžete, ale keďže je to neustála záťaž, tlak na cievy, treba priať prísne opatrenia a nezľahčovať problém. Noste s kompresnými pančuchami a odporúčame vhodnú medikamentóznu podporu, ktorá je vhodná aj pri kojení. So žilami nie je sranda, preto urobte všetky opatrenia tak, aby ste cievy a žily odľahčili.
Záver:
Všeobecne 99% diagnóz, či už detí alebo nositeľov, nosenie neobmedzuje, často krát práve naopak napomáha, najmä deťom.. Sú aj diagnózy, ktoré môžu byť nezlučiteľné s nosím, či už rôzne ortézy, adaptéry kĺbov, vážne chorobné stavy a podobne, kedy bez poradenia sa s lekármi neodporúčame nosiť