Pre dieťa je prirodzené byť v blízkosti svojej matky a nosenie je odpoveďou na jeho potreby. Blízkosť, ktorú dieťa zažíva počas nosenia, mu dáva pocit istoty, bezpečia a pokoja, ktoré v ňom pretrvávajú nielen počas detstva, ale dávajú mu výborný základ do ďalšieho života. Nosenie má pozitívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie nosencov, ale aj ich rodičov. Výskumy dokazujú, že bábätká, ktoré sú nosené, sú šťastnejšie a menej plačú. V našej kultúre je plač bábätka považovaný za niečo normálne a novorodenci často plačú aj niekoľko hodín denne. Plač je však vyčerpávajúci a zaplavuje vyvíjajúci sa mozog bábätka stresovými hormónmi. V kultúrach, v ktorých sú deti nosené od narodenia takmer neprestajne, je detský plač skôr výnimkou. Neexistuje nič prirodzenejšie, ako byť „súčasťou“ matky prvé týždne po narodení. Zároveň rodičia, ktorí nosia svoje dieťa, sú lepšie naladení na jeho potreby, vedia lepšie vycítiť, čo potrebuje a zareagovať skôr, ako sa dieťa dostane do veľkej nepohody. Šatka je tiež nenahraditeľný pomocník pri bábätku trpiacim kolikou či refluxom a pomáha pri zvládaní ochorení, či horúčok dieťatka.
Bábätko, ktoré je nosené, má viac času a priestoru na učenie. Dieťa je spokojné v šatke na svojej mame a zároveň je v stave „spokojnej bdelosti“ najviac schopné komunikovať so svojím okolím a „nasávať“ podnety z prostredia. Jednou z najvýznamnejších výhod nosenia je preto neustála prítomnosť človeka, ktorý dieťaťu reguluje jeho vnemy. Dieťa sa vďaka noseniu stáva prirodzenou súčasťou sveta svojich rodičov. Vidí to, čo vidia oni, počuje to, čo oni a určitým spôsobom s nimi aj cíti. Pri spoznávaní vonkajšieho sveta stále pred sebou zároveň vníma aj svojho rodiča, ktorý mu objasňuje, čo práve robí alebo čo sa okolo nich deje. Dieťa sa tak učí v náručí svojej matky, či otca.
Nosenie pomáha vyvíjajúcemu sa mozgu bábätka vytvárať tie správne spojenia. Tým, že je pri spoznávaní nového sveta spojené s mamou alebo otcom, dostávajú sa k nemu len tie podnety, ktoré vyberá rodič. Zároveň je chránené pred podnetmi, ktoré by preťažovali jeho nervový systém. Nosenie tiež rozvíja komunikáciu. Tým, že dieťa je umiestnené vo výške úst a zároveň udržuje očný kontakt s nosiacim, je zapojené do mnohých rozhovorov. Komunikujeme s ním aj pomocou rôznych gest a výrazov tváre. Dieťa sa tak učí efektívne komunikovať bez plaču. Pokiaľ nám dá najavo, že je hladné, má mokrú plienku alebo sa necíti príjemne a my na jeho potrebu zareagujeme, posilní sa jeho dôvera v nás. Dieťa si bude pamätať, že aj bez plaču sú jeho potreby naplnené. Nosením sa učí tiež schopnosti počúvať. Neznáme zvuky z okolia zvyknú dieťa vystrašiť, pokiaľ sa však s nimi stretne počas nosenia, matka mu vysvetlí, že je to v poriadku a ono sa z nich učí.
Špeciálny význam má nosenie pre predčasne narodené deti. Tieto bábätká prišli o niekoľko týždňov času stráveného v maternici a toto je spôsob, ako im ho vynahradiť. Okrem toho, že nosenie pozitívne vplýva na vzťahovú väzbu medzi matkou a dieťaťom, nosené „predčasniatka“ rýchlejšie priberajú a sú zdravšie. Nosením sa tiež podporuje telesný rozvoj bábätiek.
Nosenie pozitívne vplýva aj na matky, ktoré majú sklon k popôrodnej depresii. Výhodou nosenia pre rodičov je tiež praktickosť a pohodlnosť. Matka novorodenca sa často cíti neschopná postarať sa o dieťa aj domácnosť. Šatka, či nosič jej však umožňuje porobiť domáce práce a pritom mať dieťatko stále pri sebe tak, ako to prirodzene robia matky v prírodných spoločenstvách. Taktiež sa žena s bábätkom v šatke dostane na miesta, kde je to s kočíkom komplikované, a tak sa necíti izolovane od spoločnosti.
Šatka či nosič sú skvelým pomocníkom pri budovaní vzťahovej väzby u otca, starých rodičov, prípadne ďalších dôležitých ľudí v živote dieťaťa. U iných príbuzných sa netvorí vzťahová väzba tak prirodzene ako u ženy, ktorá 9 mesiacov nosí svoje dieťa v brušku. Nosenie v šatke je preto jednoduchým spôsobom, ako sa vzájomne spoznať a zblížiť s bábätkom.
